8 yam ua puas tau rau txoj kev lom zem yav caij ntuj so thiab kev tawm tsam rov qab

The dock at the Shah Bush Kung boat landing
The dock at the Shah Bush Kung boat landing stretches out into a protected bay on the southern shore of Lake Mille Lacs, shown here on May 6, 2015.
Dan Kraker | MPR News 2015

Thaum caij ntuj tshiab tig mus txog caij ntuj so, nws muaj ntau yam ua kev zoo siab txog. Caij tsheb kauj vab, noj mov nraum zoov thiab mus xyuas ntug hav dej — coob cov neeg Minnesota twb tawm mus ncig xyuas nraum zoov thiab tiv hnub tshav lawm.

Tiam sis caij ntuj so muaj sab siab dub. Txij ntawm cov kab tsuag mus rau tshav kub hnyiab mus rau zaub kig; nov yog ib co tsis zoo thaum caij ntuj so, tiam sis muaj kev tawm tsam thiab!

1) Cov yoov qaib Buffalo gnat

Cov yoov qaib buffalo gnat, puav leej yog hu ua yoov dub, lawv tsis muaj kab mob dab tsi uas yuav kis taus rau tib neeg, tiam sis cov pej xeem Minnesota tau muaj kev ntxhov siab txog, tshwj seeb yog thaum muaj coob coob heev rau lub caij no.

A black fly, or buffalo gnat.
Cov yoov qaib Buffalo gnat
Illinois Department of Public Health

Lawv nteg qe me nyuam rau hauv dej thiab lawv rua ncauj nqos khoom noj khoom haus hauv dej thiab. Vim muaj dej nyab rau ntau qhov chaw hauv Minnesota ua rau tua nyuab los yog tua tsis tu qab hlo li nyob rau ntau cheeb tsam.

Create a More Connected Minnesota

MPR News is your trusted resource for the news you need. With your support, MPR News brings accessible, courageous journalism and authentic conversation to everyone - free of paywalls and barriers. Your gift makes a difference.

Tiam sis tsis txhob ntshai, cov yoov qaib gnat txoj sia luv luv thiab hnub cua hlob xwb yuav kuav lawv tawm ntawm tej tag. Cov tshuaj tua mosquito (yoov tshaj cum) yuav ua hauj lwm rau cov kab tsuag no thiab, koj tsuas yog yuav tau mob siab tua vim lawv txawj nrhiav cov chaw nraim kom koj tua tsis raug.

2) Mosquitoes (Cov yoov tshaj cum)

Mosquito
Mosquitoes (Cov yoov tshaj cum)
Jennifer Simonson for MPR News

Zoo xws li cov yoov qaib gnat, cov yoov tshaj cum mosquitoe nteg lawv cov qe rau ntawm cov chaw noo noo -- nteg qe rau cov av ntug dej, uas dej teev taus thaum los nag.

Ua Rau Minnesota yog ib lub chaw zoo nyob heev -- rau lawv.

Kom xyeej kev raug yoov tom rau lub caij ntuj so no, yuav tsum pleev tshuaj tiv thaiv uas muaj DEET nrog. Koj puav leej hnav tau cov khaub ncaws xim tshiab, npog koj cov tawv nqaij thiab xyeej txoj kev tawm rooj yav hmo ntuj thaum cov tsiaj nqus ntshav no tom heev tshaj. Koj yuav nrhiav tau tswv yim ntau dua ntawm no!

3) Ticks (Cov Zuam)

Two deer, or black-legged, ticks crawl around in a glass petri dish.
Ticks (Cov Zuam)
Lacey Young | MPR News File

Koj yuav xav tias lub caij ntuj no heev kawg ntshe cov zuam yuav tuag ntau dua. Rov xav dua.

Cov huab cua txias tsuas tua cov zuam yog tias lawv raug cov txias heev heev xwb, thiab cov daus thaum ntxov xyoo no tsuas vov ib txheej zoo zoo rau cov zuam kom txhob raug cov huab cua no heev heev xwb. Cov tswv yim kev tawm tsam zoo sib xws li tawm tsam lwm cov kab tsuag —hnav khaub ncaws tiv thaiv uas muaj DEET nrog, npog koj cov tawv nqaij — tshwj xeeb yog koj ob txhais taw thiab pob taws vim cov zuam nyob rau hauv cov nyom nce thaum koj tsuj cov nyom.

Vim muaj cov kab mob Lyme ntau zus nyob rau hauv Minnesota, koj yuav tau txheeb xyuas zuam thiab qhov zuam tom ntawm koj lub cev tom qab ua si ib hnub nraum zoov. Feem ntau, nws siv sij hawm li 24 teev mam li voos mob rau ib tug neeg tom qab nws raug zuam pib tom. Koj nrhiav tau kev tiv thaiv koj tus kheej ntau dua thiab paub txog cov mob tshwm sim ntawm no.

4) Kev Kho Cov Kev Tsav Tsheb

Road construction sign
Kev Kho Cov Kev Tsav Tsheb
Dan Gunderson | MPR News 2008

Muaj txog pua pua cov tswv yim npaj kho Minnesota cov kev thiab cov choj rau xyoo no uas Minnesota Department of Transportation tau qhia tawm tias muaj tshaj 200 kev tswv yim npaj yuav kho thaum lub caij ntuj tshiab dhau no. Koj yuav nrhiav tau cov tswv yim npaj kho tam sim no ntawm lawv qhov vas sab no.

5) Huab cua kub txaus ntshai

Feem ntau thaum muaj cov hnub kub heev cov kws ceev kev noj qab haus huv tshaj tawm lus ceeb toom rau cov laus neeg thiab cov me nyuam mos mos, tiam sis tsis ntev los no kev tshawb fawb pom tias nws yog cov neeg hluas thiab cov neeg ib nrab neej, tshwj xeeb yog cov txiv neej hluas, uas raug mus cuag chav kho mob kub ceev.

Yog li, tsis hais koj yuav muaj kev lom zem npaum li cas, xyuas kom koj haus dej ntau hauv koj lub cev, ib sij nrhiav chaw ntxoov ntxoo mus nkaum tshav thiab xyeej txoj kev sib zog heev.

6) Hnub kub

Kev tiv thaiv koj tus kheej ntawm nqaij kub hnyiab los ntawm lub hnub tsis yog tiv thaiv tawv nqaij mob xwb, nws yog tiv thaiv kev mob tawv nqaij cancer. Yog li pleev cov tshuaj thaiv hnub!

Xyuas Tus Zauv Tiv Thaiv Hnub (Sun Protection Factor) (SPF) ntawm yam tshuaj koj siv.

"SPF yog lub sij hawm qhov ntev npaum li cas ua ntej koj pib kub hnyiab thaum koj tiv tshav," tus kws kho tawv nqaij Dr. Anudeep Rahil qhia rau MPR Xov Xwm dhau los. "SPF tsuas thaws rov qab qhov nplaim ntaiv UVB, tsis tau xam qhov kub raug UVA. Yog nws hais tias SPF 15, nws txhais tau tias koj nyob tau nraum zoov kaum tsib feeb ntev dua ua ntej koj yuav pib kub hnyiab."

Xyuas ntxiv seb vim li cas peb thiaj raug hnub kub thiab tshuaj tiv thaiv hnub pab tau li cas ntawm no.

7) Ntxhuab deg muaj kuab lom

When lake temperatures warm, blue-green algae thrives.
Ntxhuab deg muaj kuab lom
Dan Kraker | MPR News 2017

Tib neeg tsis tshua muaj kev mob thiab kev tuag los ntawm tej ntxhuab deg, thiab cov paj tsis muaj kuab lom. Tiam sis pom tshaj tawm cov dev nquag muaj mob thiab tuag los ntawm cov ntxhuab deg thiab thaum lub caij ntuj so xyoo 2014 lub xeev tau pom muaj thawj ob txhooj uas tib neeg muaj mob. Koj nyeem tau ntxiv peb cov ntawv tshaj txog ntxhuab deg ntawm no.

Rau cov tib neeg, yog koj xav tias koj chwv raug ntxhuab deg muaj kuab lom, muab cheeb tsam ntawd ntxuav. Nws ua tau tawv nqaij sawv pob los yog khaus yog tias koj chwv raug thiab zawv plab, mob plab thiab xeev siab, cuas yaum thiab kiv taub hau yog tias koj nqus tau. Saib cov kev mob tshwm sim ntawd!

Cov tswv dev yuav tau xyuas cov dej ntawm cov paj, ntxuav koj tus dev yog tias lawv chwv raug thiab saib cov kev pom tshwm sim uas muaj xws li si qaub ncaug, tshee ntuav thiab chua leeg.

8) Poison Ivy (Zaub Kig): Xyuas kom koj txhob chwv raug!

Poison Ivy
Poison Ivy (Zaub Kig)
| Wikimedia Commons

Zaub kig yog ib yam txaus ntshais yav caij ntuj so. Tom qab chwv raug koj daim tawv nqaij li ob peb hnub, los yog ob peb lim tiam, yuav pom sawv pob liab, ua kab sab, khaus heev.

Txoj kev tawm tsam cov nroj no, kev xyeej txhob chwv lawv yog thawj yam tseem ceeb rau koj. Tej zaum koj twb hnov luag hais tias "nplooj nyob saum ntoo, cia nws nyob nws," thiab qhov ntawd yog ib txoj kev zoo coj raws — tiam sis zaub kig tuaj nyob rau ntau qhov chaw thiab cov luaj li cas los muaj. Koj yuav nyab xeeb yog koj pom tsob nroj tuaj pos, tiam sis yuav tsis nyab xeeb yog pom txi txiv, thiab cov hmab laum raws cov ntoo.

Yog koj xav los sis paub tiias koj chwv raug thiab pom sawv pob, siv tshuaj pleev pob khaus los yog tshuaj corticosteroid los pleev. Yog cov pob khaus sawv loj zus, los yog sawv rau tej chaw mob heev, mus cuag kws kho mob tam sis.